Kategórie

Jeden starý farmár po dlhé roky obrábal polia. Jedného dňa jeho kôň, ktorý mu v tom pomáhal ušiel.

Akonáhle sa túto správu dozvedeli susedia, začali ho ľutovať: "Taká smola."

Farmár iba povedal: "Možno."

Ďalšie ráno sa kôň vrátil k majiteľovi a priviedol so sebou aj tri divé kone.

"Aké šťastie," volali susedia.

"Možno," odpovedal farmár.

Nasledujúci deň sa farmárov syn snažil jedného koňa skrotiť. Vyskočil na koňa, ale ten ho zhodil a syn si zlomil nohu.

Susedia opäť ľutovali: "Aká škoda, to je ale smola."

Ale farmár opäť iba povedal: "Možno."

V tom prišli na farmu vojaci a verbovali mladých chlapcov do vojska v práve prebiehajúcej vojne. Uvideli však iba mladého zmrzačeného chlapca a tak odišli.

Odpoveď už asi viete aj sami. Susedia opäť radostne pokrikovali, aké je to šťastie, ale farmár iba povedal: "Možno."

Tento muž - farmár, nikdy nesúdil. Bol už dosť skúsený na to, aby pochopil pravú podstatu života, kde žiadnu udalosť nemožno považovať za konečnú.

Vždy príde nejaké zajtra. Či už sa nám zdal dnešný deň dobrý alebo zlý, príde zajtrajšok a bude iný. Kedykoľvek sa nám zdá život perfektný, nie je. A naopak, kedykoľvek sa nám zdá ako koniec sveta, žiadny Armagedon či Ragnarok sa nekoná.

Veci sa v okamihu môžu meniť a vyvinúť tak, či tak.

Prijmime zmenu. Pokiaľ niečo prichádza, nechajme to prísť a pokiaľ niečo odchádza, nechajme to odísť. Má to svoj zmysel. Presvedčíme sa o tom. Aj keď sa zrovna vecí nedejú tak, ako by sme si predstavovali a priali, vždy idú tak, ako potrebujeme.

Náš život je ako kniha. Nesúďme ju podľa jednej kapitoly, ktorú práve prežívame.
Ak je súčasná kapitola smutná, nemusíme hneď zatvárať knihu. Stačí len obrátiť list.

Život je totiž zmena. A zmena je život. (z článku v časopise First Class - strana 9)