Na Mustafovom gymnáziu v Alžírsku (1923 - 1930) sa rozvinul jeho záujem o literatúru a filozofiu. Kvôli tuberkulóze musel štúda prerušiť a vzdať sa učiteľského povolania. Proletársky pôvod a hmotne nepriaznivé podmienky počas štúdia ho priviedli k ľavicovým, socialistickým až komunistickým názorom na postavenie človeka v spoločnosti.
Albert Camus bol humanista, dobre poznal humanistické tradície vo francúzskej literatúre. Tie stáli aj pri zrode jeho prozaických, dramatických i filozofických diel. Počas 2. svetovej vojny sa Camus aktívne zúčastnil na protifašistickom odboji. Po roku 1945 bol šéfredaktorom časopisu Boj. Od roku 1947 sa venoval len literatúre. V roku 1957 dostal Nobelovu cenu.