"Každému sa ujde aspoň jeden zázrak za život."

Či už vyhráme zájazd okolo sveta, získame Nobelovu cenu alebo máme možnosť prečítať si túto úžasnú knihu, určite tam je pravdepodobnosť, že sa nám aspoň jedna z týchto vecí raz stane.

Hlavný hrdina Quentin (aké otrasné meno bez urážky) opisuje svoj zázrak celkom inak. Býva hneď vedľa Margo Rothovej Spiegelmanovej.

Margo som už od začiatku úplne zbožňovala. Bola tajomná, úžasná, iná a zároveň príšerná. Počas knihy na mňa pôsobila rôzne a zároveň tým vytvárala jej jedinečný obraz. Kniha začína nocou keď Margo navštívi Quentina so svojím neuveriteľným 11-bodovým plánom plným pomsty.

Táto časť knihy bola jednou z najlepších, síce mala rýchly spád, ale ja som od nej nevedela odlepiť oči. Vtedy zároveň príde niečo nečakané. Margo je na druhý deň preč. Nebolo to po prvý krát čo naraz zmizla. Aby to pôsobilo ešte záhadnejšie, zvykla po sebe zanechávať indície. Pred výletom do Mississippi zanechala v polievke len štyri písmenká a to M,I,S,P. Náznakom noci strávenej v Disneylande bola plyšová Minie na posteli.

Ale tentokrát boli indície určené iba pre Quentina. Ten väčšinu z nich so svojimi priateľmi rozlúštil. Na začiatku to šlo rýchlo a hladko, ale neskôr, keď už nevedeli ako ďalej, sa dej začínal dosť naťahovať. Aj keď sa tam stávali zaujímavé aj keď menej strhujúce veci. Nakoniec prichádza úžasné rozuzlenie (ktorý vám samozrejme neprezradím).

V knihe nájdete zaujímavé metafory, ale zároveň aj stredoškolské zážitky a rozhovory. Myslím si, že celkovo kniha určená naozaj pre všetkých. Je to zázrak mať možnosť čítať takéto knihy. Tak ho využime.

(John Green - Papierové mestá - recenzia: Laura Bilíková)