?„Sviatky hojnosti“ alebo „v jednoduchosti je krása“?


K napísaniu tohto príspevku nás inšpirovala dáma, ktorá je autorkou knihy a denníka, ktorý sa zaujíma o minimalizmus, a sama ním žije. Ja osobne nemám rada nálepky, a preto je mi príhodnejšie použiť slovo „jednoduchosť“ lebo v tej je krása? Spomínanou autorkou je teda Andrea Richardson, ktorá žije minimalizmom, a napísala o tom knihu, ktorá ma inšpirovala najprv k uprataniu, a neskôr aj k napísaniu tohto mini článku? ➡️ Odkaz na knihu a denník nájdete pod týmto príspevkom, ale vráťme sa späť k téme⬅️


Minimalistický balíček



Minimalistický domov



Minimalistický denník



Vianočné tipy - Auraknihy


Tak, ako každá kniha, aj táto sa k nám dostala priamo v ten najvhodnejší a pravý čas...? Dnes je už tisíc článkov a príspevkov od tisíc rôznych autorov, pomaly všetci radia akým spôsobom žiť, všetci sú duchovne nastavení, zasvätení, zmeditovaní, a snažia sa ukázať cestu, minimálne tu svoju, a človek začína byť z toho tak trochu zmätený?

Máme pred sebou obdobie, ktoré mnohí z nás považujú za to najkrajšie v roku...Vianoce? Poznáme to, asi väčšina z nás...stres v práci➡️ končiaci sa kalendárny rok, domácnosť, darčeky, nákupy, upratovanie, deti, príprava všetkých jedál, nákupné centrá, milióny uponáhľaných ľudí...kde je potom tá „pokojná“ atmosféra Vianoc? Kedy to všetko stíhať, mať stále tieto stresy, tlaky, dokedy to vydržať? Akým spôsobom sa nenaháňať, nemíňať ani to čo reálne nemáme, na veci ktoré ani v podstate nepotrebujeme, nezadlžovať sa pre jeden deň v roku, vyvárať „tony“ jedál, ktoré nakoniec aj tak skončia v koši, prejedať sa, potom to ľutovať, predbiehať sa jeden pred druhým?

Zastavme sa...ale zastavme sa hlavne v sebe. Vo svojom vnútri. Nekonajme automatizovane ako roboti, prečo aj? Prečo nás tlačia do darčekov obchodné centrá, reklamy, videá, spoločnosť? Prečo sa potrebujeme porovnávať s druhými, konkurovať si? Koho to v konečnom dôsledku zaujíma? Rozhodujeme o tom naozaj my ako vedomé bytosti alebo naše ego??

Zjednodušme sa v hlave, v sebe samých...svet pôjde ďalej, ak napečiem len jeden pekáč miesto piatich, pôjde ďalej ak si vypnem mobil a neskontrolujem facebook a pracovné emaily, pôjde ďalej ak nenakúpim desať nepotrebných darčekov namiesto jedného, vedome vybratého, ak nebudem mať dvojmetrový stromček a na ňom milión umelín... Darujme si zážitky, spoločný vedomý čas, hrajme sa, buďme deti, poďme do lesa, urobme anjelov v snehu, poďme na chatu, variť guľáš, vychutnávajme si ticho, vychutnávajme si smiech a varené víno, atmosféru, oblohu, hviezdy a vločky! Vráťme sa viac k prírode, vedomejšie jedzme, menej vyhadzujme, neupínajme sa na materiálne veci (okrem kníh samozrejme?), vráťme sa k jednoduchosti, k našim starým a prastarým rodičom, ktorí naozaj nepotrebovali tak veľa a boli šťastnejší a bez toľkého stresu, tešme sa z maličkostí, a veľkosti „obyčajných“ dní, z prítomnosti iných ľudí, z prítomnosti zvierat, prírody?

V konečnom dôsledku, by sme sa rada vrátila na začiatok tohto príspevku....všetko je len cesta, ktorá nás má priviesť, a zmeniť niečo v nás = ak to chceme, ak to potrebujeme = a možno tá jednoduchosť bude práve tou cestou pre vás, minimálne a maximálne pre zamyslenie?

Krásne dni priatelia❤️

Lenka pre Auraknihy - knihy, ktoré majú dušu