Autorom knihy Drevený život, kamenný chlieb je Jozef Marec.

Narodil sa 19. apríla 1958 v Turzovke, kde aj vyrastal a do roku 1977 študoval na gymnáziu. Na povolanie lekára sa pripravoval na Lekárskej fakulte v Martine. Po absolvovaní štúdia a získaní titulu MUDr. začal v roku 1983 pracovať ako pediater v Čadci so zameraním predovšetkým na hendikepované deti a ich socializáciu. Od roku 2008 zastával funkciu primára Detského oddelenia v Kysuckej nemocnici v Čadci a tiež pôsobil ako komunálny poslanec a zástupca primátora Čadce.

V roku 2010 sa presťahoval do Podvysokej, kde spolu s manželkou vychováva dvoch synov.

Od detstva bol obklopený prírodou a roľníckym prostredím, čo sa na ňom prejavilo tak veľmi, že okrem lekárstva sa stal i zanieteným ochranárom prírody. Jeho láska k prírode a záľuba v turistike ho napokon ako 44 ročného priviedli k literárnej tvorbe, vďaka čomu napísal už niekoľko kníh nielen o živote kysuckých vrchárov. Zvykne tiež publikovať aj v odbornej tlači alebo regionálnych novinách svoje články o spoločnosti, politike a životnom prostredí.

O knihe:

Kniha Drevený život, kamenný chlieb má podtitul Ľudové obydlie a ľudové remeslo na Kysuciach. Je výsledkom dvojročného úsilia autora priblížiť sociálny, historický, politický, etnický a klimatický vývoja ľudovej architektúry v oblasti Kysúc.

Každej obci je na základe toho venovaná samostatná kapitola. Obce Raková a Dlhé Pole sú však na ľudovú architektúru najbohatšie.

Jozef Marec sa v knihe venuje ľudovým remeslám, pričom sa zameriava na spracovanie a využívanie prírodných materiálov ľuďmi, ktorí žili na horách. Je obdivuhodné ako si sami dokázali vyrobiť rôzne predmety každodennej potreby, podmaniť si kysuckú prírodu a postupne v nej vytvoriť drevenú civilizáciu.

Obsah knihy Drevený život, kamenný chlieb vo väčšine tvorí približne 2000 fotografií nástrojov, výrobkov či materiálu, ktoré nepochádzajú z múzeá, ale boli nafotené v ich prirodzenom prostredí.

Zo svojich osobných archívov poskytlo autorovi fotografie aj niekoľko posledných žijúcich obyvateľov kysuckých lazov. Títo pamätníci mu zároveň pomohli aj s ich opisom, úpravou a doplnením textu, prostredníctvom spomienok.

Táto výpravná kniha nielen o kysuckých dreveniciach, remeslách, tradíciách je vyznaním autora svojim predkom a oslavou ich životaschopnosti, húževnatosti a obrovskej schopnosti prispôsobiť sa aj tým najtvrdším podmienkam.